Našu inteligenciu dedíme po matke. Závisí však aj od emócií a od prostredia

Testy na laboratórnych myšiach ukázali, že väčší počet génov od matky sa prejavuje väčším mozgom, no menším telom. Podľa vedcov by mali byť matky pri dedení inteligenčných génov dôležitejšie.

Podľa The Independent dokazuje najnovší výskum, že inteligencia detí závisí od genetických predispozícií matky, nie otca. Neznamená to však, že by otec nemal svoju dôležitú úlohu. 

Ženy ako nositeľky dvoch X chromozómov sú podľa vedcov vhodnejšie na prenos génov, ktoré vplývajú na rozvoj inteligencie, na rozdiel od chlapov, ktorí majú len jeden X chromozóm. Na základe tohto faktu vedci veria, že pokročilé kognitívne funkcie dedené od otca môžu byť automaticky deaktivované.  

Väčší mozog, menšie telo

Laboratórna štúdia skúmala genetické zmeny na myšiach. Výsledkom bolo, že prítomnosť väčšieho počtu matkiných génov sa prejavuje pomerne veľkou hlavou a mozgom, no malým telom. Naopak, myši s vyšším počtom otcovských génov mali menšie mozgy, no väčšie telá.

Bunky s mužskými génmi sa zhromažďovali v tej časti mozgu, kde sa nachádza centrum pre funkcie ako sex, jedlo alebo agresia. V mozgovej kôre, ktorá sa vzťahuje na kognitívne funkcie ako plánovanie, premýšľanie či reč sa však žiadne mužské bunky nenašli.

Inteligencia závisí aj od prostredia a emócií

Treba však myslieť na to, že inteligencia nezávisí len od genetiky. Len 40 až 60 percent génov súvisiacich s rozvojom inteligencie sa dedí, zvyšok závisí od prostredia, v ktorom sa dieťa vyvíja.

Okrem toho zistili vedci z Washingtonskej univerzity, že emocionálne puto medzi matkou a jej dieťaťom je smerodajné pre vývoj niektorých častí mozgu. Silné puto s matkou vytvára u dieťaťa cit pre bezpečie, ktorý dieťa potrebuje pri poznávaní sveta a pri riešení problémov.

Neexistuje však dôvod, prečo by otcovia nemohli mať pri výchove dieťaťa rovnako dôležitú úlohu ako matka. Viaceré gény od otcov totiž súvisia s intuíciou, ale aj s emóciami, ktoré môžu byť viesť k rozvoju inteligencie dieťaťa.