Najstarším živočíchom sveta je 185-ročná korytnačka. Toto je tajomstvo jej dlhovekosti

O chĺpok sa minul s Napoleonom počas jeho internácie na ostrove Svätej Heleny v rokoch 1815 až 1821, pred viac ako storočím pózoval s afrikánskými zajatcami z búrskej vojny a teraz vzdoruje zákonom prírody. Najmenej 185 rokov starý samec korytnačky obrovskej Jonathan je nepochybne najstarším živočíchom na Zemi a jednou z atrakcií ostrova uprostred Atlantiku, napísala agentúra AFP.

"Srdiečko moje, ako sa máš?" volá na Jonathana veterinárka Catherine Manová počas svojej pravidelnej týždennej návštevy. Na trávniku sídla guvernéra ostrova naťahuje Jonathan svoj dlhý vráskavý krk a mladá žena ho ochotne hladí. "Je to môj VIP, môj najdôležitejší pacient," hovorí Manová, ktorá je jedinou veterinárkou na tomto maličkom a izolovanom britskom území, ležiacom v polovici cesty medzi Afrikou a Južnou Amerikou.

Jonathan je pravdepodobne najznámejším zo 4500 obyvateľov ostrova. Jeho podobizeň nájdete aj na minci piatich centov aj na miestnych pečiatkach. Postavenie turistickej hviezdy ho oprávňuje byť hýčkaný. Stravu mu pripravuje guvernérova kuchyňa - mrkva, šalát, uhorky, jablká a hrušky.

"Má asi najlepšie ovocie a zeleninu zo všetkých obyvateľov ostrova," žartuje veterinárka; väčšinu potravín na ostrov dovážajú lode.

Okolnosti príchodu tejto korytnačky obrovskej, pôvodom zo Seychel, na Svätú Helenu, zostávajú tajomstvom. Ale je isté, že Jonathan už dávno prekračuje priemerný vek 150 rokov, ktorého sa korytnačky obrovské dožívajú.

V čom tkvie tajomstvo tejto dlhovekosti? "Plazy majú pomalý metabolizmus, dýchajú pomaly, dajú si načas, aby sa nakŕmili, uzdravili i zostarli," vysvetľuje veterinárka. Navyše Jonathan "má nesmierne pokojný život, s minimom stresu". Trávi svoj čas na trávniku guvernérovej usadlosti s výhľadom na Atlantik a možno sa tento pokoj premieta aj do dlhovekosti.

Samec je slepý, stratil čuch, ale sluch má v poriadku. A stále má rád dámsku spoločnosť, ako uisťuje guvernérka Svätej Heleny Lisa Phillipsová: "Pravidelne počúvam, ako na trávniku vyvádza s korytnačou samicou Emmou. Vtedy musím dávať pozor, pretože sa môže stať, že sa pri akcii korytnačky zvalia na chrbát a nedokážu sa prevrátiť. A to nemám v popise práce," žartuje guvernérka.

Pred rokmi sa Jonathan počas podávania čaju rád nasťahoval pod rozostavané stolíky v záhrade usadlosti. "Bolo vidieť, ako sa stoly hýbu aj s naservírovaným pitím," rozpráva guvernérka. Až sa naplní Jonathanov čas, jeho pancier bude zakonzervovaný a vystavený. Nekrológ je už nachystaný.