Prevratný nález, ktorý navždy prepíše učebnice dejepisu: Archeológovia majú dôkaz, že ľudstvo je oveľa staršie, ako sme si mysleli

Príbeh o pôvode človeka dnešného typu je stále opradený rúškom tajomstva. Kým doteraz sa vedci domnievali, že moderný človek opustil Afriku pred vyše 100-tisíc rokmi, najnovší nález archeológov túto teóriu vyvracia. Znamená to, že aj samotné ľudstvo je oveľa staršie, ako sa uvádza v učebniciach dejepisu.

V Izraeli sa výskumníkom podarilo natrafiť na najstaršie ľudské pozostatky mimo čierneho kontinentu. V jaskyni Misliya, čo je jedna z jaskynných oblastí pohoria Karmel na severe krajiny, objavili kus ľudskej čeľuste so zubami vo vynikajúcom stave. Nález je podľa amerického magazínu Science starý približne 177 až 194-tisíc rokov.

Zachovalá čeľusť vraj svedčí o tom, že dnešný človek migroval z Afriky smerom do Ázie, Európy a na Blízky Východ zhruba o 40-tisíc rokov skôr.  Doteraz najstaršie ľudské pozostatky nájdené mimo Afriky pochádzali z blízkej Skhulskej jaskyne na kopci Mount Carmel a jaskyne Qafzeh v Izraeli.

Twitter

​Prevratný nález môže zmeniť pohľad vedy na to, kedy a ako náš druh vznikol. "Ak bol náš druh v Izraeli už pred 200-tisíc rokmi, naznačuje to, že človek dnešného typu (ktorý má svoje korene v Afrike, pozn.red.) je zrejme starší ako 300-tisíc rokov," dodal spoluautor štúdie Israel Hershkovitz z Tel Avivskej univerzity v Izraeli.